Čosi o našich veterinároch

Nedalo mi nenapísať čosi o našich veterinároch.

Určite každý chovateľ má s nimi aké také skúsenosti …....je to na zamyslenie človek by si myslel,že robia svoju prácu samozrejme aj pre peniaze no povedala by som hlavne preto aby pomohli ,pokiaľ sú samozrejme schopní pomôcť.

No moja skúsenosť je iná. Mali sme problém s kozičkou Lindou bola pred okotením a skolaboval jej organizmus, potrebovala som okamžitú pomoc od veterinára. Teda aby prišiel prezrel ju a dal jej podporné vitamíny,či antibiotika.

No sklamanie bolo veľké. Jeden nemenovaný“ pán veterinár“ mi povedal ,že on už k prípadom nechodí a keďže ma veľa práce s papierovaním mám k nemu zbehnúť po nejakú tú injekciu .Zrejme bol telepat a vedel čo kozičke je.

Druhý „pan veterinár“samozrejme skritizoval toho prvého ,že už je to veľký pán podnikateľ a zvieratá ako také ho už nezaujímajú. Musím uznať mal pravdu, no keď som ho požiadala ,aby k nám prišiel vyčíslil mi takú sumu len za to ,že príde a pozrie sa na ňu,že mi bolo hneď jasné ako to bude.

Pekne som sa mu poďakovala a zložila.

No na tretí pokus som mala šťastie natrafila som na veľmi zlatého Pána veterinára,ktorý po tom čo som mu povedala o stave našej kozičky bez dalšich otázok sa ma opýtal na adresu a do 20tich minút tu bol. Dokonca si zaúčtoval skoro o polovicu menšiu sumu už aj s liekmi ako ten predtým,len za to aby prišiel.

Povedal mi,že mu môžem zavolať hoc aj v noci ak by sa začala kotiť. Bola som mu veľmi vďačná.

Dnes sa naša Linduška okotila veterinára som samozrejme volala, no keď to do rána prežije bude to zázrak....je to to najsmutnejšie čo sa v chove môže stať..

Kozliatka dvojičky capka a kozičku sa mi podarilo zachrániť, síce im treba dávať piť každú hodinu,ale stojí to za to.

Nuž páni veterinári mali by ste si trochu vstúpiť do svedomia a nebrať všetko len ako biznis,česť a poďakovanie výnimkám.

Daniela