Sme pred kotením ,nič sa nedeje a všade je kľud už sa neviem dočkať ked vôjdem do plevne a budem počuť to jemné mečanie čerstvo narodeného kozliatka je to naozaj magicke :) nepochopí ten kto nezažije.I ked priznávam tie zvieratá milujem, trávim tam viac času ako hockde inde :)

Kozičky cítia ak ich máte radi a staráte sa o nich, pretože sú živé tvory a nie len preto čo z nich máme.Poznám niektorých chovateľov ,ktorí ich priviažu o krmítko a nosia im trávu,zviera slnko ani nevidí a potom sa čudujú prečo mlieko cítiť...brrr je mi z takých ľudí na nič.

No moje kočeny majú pohodlíčko suchý chlebík ,šrot ,voňavé senko,čečinu no proste luxus :)

Dufam že sa teraz pousmejete pretože robíte to isté :)))

Po 5tich rokoch farmárčenia máme za sebou asi najťažší rok. Je mi samej ľúto ,že sa to takto celé pokašľalo.

Minulého roku na jeseň sme dokúpili dve kotné kozičky od pochybného chovateľa. Samozrejme nás uistil ,že kozičky sú riadne pod dohľadom veterinára a odčervené, no mi sme nemali dôvod neveriť tak sme odčervili ako obyčajne iba práškom.

Ihneď po okotení sa mi kozliatka nepozdávali jednej z nich dvoch sa mliečko vôbec nespustilo a druhá porodila trojičky no také maličké že vyzerali ako mačiatka nie kozliatka jedno tiež uhynulo a dve ostali no vôbec nerástli.

No a kozička samozrejme ani jedna ani druha mliečko nemali. V lete naše kozičky začali akosi chradnúť a dve dostali silné hnačky. Veterinár si nevedel rady dával infúzie antibiotika veľmi sme sa trápili a obe uhynuly. Nedalo mi to a cez slzy som ho poprosila o pitvu. Na naše obrovské prekvapenie bola poriadne začervená ,takže Helmigal nezabral vôbec.

Ale čo bolo horšie dala som všetkým kozičkám na rozbor trus a všetky mali červy. Hrozné, okamžite sme ich dali všetky injekčne odčerviť a samozrejme dve nové kozičky boli pôvodcami nákazy. Bolo mi tak smutno samej zo seba že som ich ihneď nedala odčerviť injekčne ale to už nevrátim. Celé ustajnenie sa muselo vyčistiť vysypať vápnom a opäť čistiť .

No dnes sú naše kozičky opäť krásne a zdravé a moje kruté ponaučenie ,že nemám dôverovať pochybným priekupníkom so zvieratami.

Nedalo mi nenapísať čosi o našich veterinároch.

Určite každý chovateľ má s nimi aké také skúsenosti …....je to na zamyslenie človek by si myslel,že robia svoju prácu samozrejme aj pre peniaze no povedala by som hlavne preto aby pomohli ,pokiaľ sú samozrejme schopní pomôcť.

No moja skúsenosť je iná. Mali sme problém s kozičkou Lindou bola pred okotením a skolaboval jej organizmus, potrebovala som okamžitú pomoc od veterinára. Teda aby prišiel prezrel ju a dal jej podporné vitamíny,či antibiotika.

No sklamanie bolo veľké. Jeden nemenovaný“ pán veterinár“ mi povedal ,že on už k prípadom nechodí a keďže ma veľa práce s papierovaním mám k nemu zbehnúť po nejakú tú injekciu .Zrejme bol telepat a vedel čo kozičke je.

Druhý „pan veterinár“samozrejme skritizoval toho prvého ,že už je to veľký pán podnikateľ a zvieratá ako také ho už nezaujímajú. Musím uznať mal pravdu, no keď som ho požiadala ,aby k nám prišiel vyčíslil mi takú sumu len za to ,že príde a pozrie sa na ňu,že mi bolo hneď jasné ako to bude.

Pekne som sa mu poďakovala a zložila.

No na tretí pokus som mala šťastie natrafila som na veľmi zlatého Pána veterinára,ktorý po tom čo som mu povedala o stave našej kozičky bez dalšich otázok sa ma opýtal na adresu a do 20tich minút tu bol. Dokonca si zaúčtoval skoro o polovicu menšiu sumu už aj s liekmi ako ten predtým,len za to aby prišiel.

Povedal mi,že mu môžem zavolať hoc aj v noci ak by sa začala kotiť. Bola som mu veľmi vďačná.

Dnes sa naša Linduška okotila veterinára som samozrejme volala, no keď to do rána prežije bude to zázrak....je to to najsmutnejšie čo sa v chove môže stať..

Kozliatka dvojičky capka a kozičku sa mi podarilo zachrániť, síce im treba dávať piť každú hodinu,ale stojí to za to.

Nuž páni veterinári mali by ste si trochu vstúpiť do svedomia a nebrať všetko len ako biznis,česť a poďakovanie výnimkám.

Daniela

Sme mladí ľudia,ktorí nevedeli presne čo od života chcú a tak ako väčšina mladých sa rozhodli isť na skusy do zahraničia .Vydržalo nám to 5rokov  s jednou prestávkou v Prahe skoro pol ročnou :)

No stále nás to ťahalo domov za prírodou a iným lepším životom ako pracovať od rana do večera a tešiť sa len na tie dva dni voľna.

Rozhodli sme sa pre život na vidieku a keďže sme obaja panelákové deti chceli sme mat kopu zvierat:)

No začali sme postupne psíkom,potom sliepočky, ktoré sa veľmi nekamarátili s našim psíkom...

Potom sme doniesli dve v domnení, že kozičky:) no po príchode domov sme zistili, že omylom sme kúpili capka a kozičku:) so smiechom sme im dali meno Jožko a Bety. Inak u nás majú meno všetci ...

No a po pár  mesiacoch sme doniesli Micu od Maďarských hraníc, je to veľmi dobrá biela bezrohá koza, dobrá dojka a bezproblémovo máva trojčatá.

My sa do všetkého hrnieme po hlave a keďže sa nám obom veľmi páčili ovečky, kúpili sme si štyri  Guľku,Pierko,Mudru a Čarnu.

Ten istý rok sme si kúpili aj sliepočky Vlašky čierno biele a hodiny sme sa na nich pozerali .

Samozrejme sme začali so záhradkou a medzitým sme chodili kosiť seno ,všetko ručne. Keďže sme sa rozhodli,že u nás bude všetko bez všakovakých postrekov zmesiek či chemikálii a strojov. No musím povedať prvý rok sme sa ozaj namokali:)

V zime sme prišli na to že mame malo sena,no zachránil nás jeden milý starý pán od ktorého sme kúpili ovečky.

Na naše obrovské prekvapenie naša Mica porodila kozičku Evičku, to bol pre nás hotový zázrak pozorovať  prvé narodené zviera a také krásne. Jožko bol samozrejme hrdým otcom. No na našu smolu sme ho požičali susedovi a jeho baran ho zabil.
Tak sme mu urobili pohreb. Sused mal z toho asi najväčší smútok, pretože mu to bolo veľmi ľúto,od vtedy sme výborný kamaráti.:)

No a rok na to prišla Linda z katastrofálneho chovu bola strašne špinavá a zanedbaná a podvyživená. Je to Slovenská biela rohatá koza. Bola kotná a nebola ani zasušená no po príchode v zime sa okotila a mala podviživené trojičky ..

Keďže nebola zasušená dostala strašný zápal a mladé sme nasťahovali k nám do domu a každé dve hodiny deň aj noc sme im striekačkami kvapkali mliečko do krku a ony to prežili!!!

Potom prišla Belička 50% Hnedá krátkosrstá rohatá koza výborná dojka na podoj cez 2l mlieka síce trochu bojovná ale bez problémov sa jej narodili dvojičky.

Na to sme doniesli Achylesa Búrskeho capa nádherne zviera.
A náš susedko nám daroval kozičku Cecilku je to veľmi prchké zviera je to hnedá krátkosrstá.

No momentálne sme na čísle sedem kozičiek a jeden cap no a samozrejme sa všetky začali kotiť tak uvidíme aké číslo to bude:)

Ovečky sme po troch rokoch darovali do chovu,pretože sme sa rozhodli že bude lepšie ak sa sústredíme na kozičky.

Začali sme robiť syry,mäkké čerstvé , tvrdé, slané,bryndzu ,jogurty,kyslé mlieko.

Náš 3ročny synček nepozná iné mlieko ako kozie a je to zdravý chlapček ,ktorý nepapá sladkosti ale radšej si dá jogurt či mlieko:)

Týmto spôsobom života sa človek nádherne a zdravo uživí ,ale hlavne je spokojný....

Radostná správa, včera  sa nám narodili dvojičky kozičky :)

Jeden je biely 50% Bursky capko a 50% Burska kozička čierno sivej farby-je prenádherná. Matka je  hnedá krátkosrstá koza, výborná dojka, ktorá dáva na podoj 2l mlieka.

Fotky pridáme hneď ako nám to Belička-mamička kozička dovoli.

Dnes bol spustený náš nový blog. Prosím sledujte ho, budeme sa snažiť prinášať vždy aktuálne informácie. Čítať správy tohto blogu je možné aj cez RSS kanál.